Svižná deva Nikola Luzárová je jednou z organizátorov blížiaceho sa Urban Marketu, ktorý okrem iného na Slovensko priniesol výnimočnú predajnú príležitosť pre dizajnérske značky a hand made výrobcov. Do širokého portfólia Nikolinych skúseností patrí aj produkcia showroomov pre Fashion LIVE!. Poslucháči Rádia_FM môžu poznať jej hlas z relácie Čerstvé Ovocie FM, kde spolu s Martinom Brixom predstavujú slovenské talenty z oblasti kreatívneho priemyslu. To, že je varená pečená v komunite, ktorá žije urban štýlom a módou, je teda zjavné. Aj preto sme si ju zvolili ako jednu z relevantných konzultantiek našej novej kolekcie.
Urban Market sa začína už tento piatok v budove Fakulty architektúry STU na Námestí slobody 19 v Bratislave. O 16:00 sa otvoria štyri poschodia festivalu dizajnu, hudby, módy, workshopov a iných zaujímavostí. Za Puojd prezradíme, že ak ste si mysleli, že Vás už nič nové nečaká, potešíme hlavne mužskú časť populácie. Nové mikiny a kravaty budú mať premiéru práve na Urban Markete.
Nikola Luzárová, foto:Marika Beňadik Majorová
Nikola si z novej kolekcie vybrala mikinu Rim lipovú. O jej portrét v krásnom átriu Fachu sa postarala Marika Beňadik Majorová a Nikolu pre Puojd vyspovedala Adriana Mižgárová a Michaela Bednárová.
Ako organizátorka Urban Marketu máš prehľad v súčasnom dianí na poli dizajnu. Je slovenský dizajn rovnocenný so svetovým?
Ja osobne si myslím, že sa tu všetci stále podceňujeme, máme strach sa ukázať a občas sme tým našim slovenským negativizmom natoľko ovplyvnení, že nevidíme tú krásu alebo talent. Nemyslím si, že by sme boli nejako pozadu. Možno nemáme také možnosti, ktoré by tvorcom uľahčili život, ale na druhej strane si treba povedať to, aké musí byť ťažké uplatniť sa v oveľa väčšej krajine, ako je Slovensko. Či je to móda alebo produktový dizajn, máme tu kvalitu. Sme malý trh a máme trošku inú ekonomickú situáciu, ako je napríklad v Rakúsku. Niekedy je pre mňa problém nájsť práve dizajnérov od nás, pretože sa nevedia odprezentovať. Na školách ich naučia ako „to má vyzerať“ ale nie ako „to majú komunikovať“, a to je pravdepodobne kameň úrazu. Tiež nemôžeme očakávať, že dizajnér si bude robiť aj výrobu, aj marketing, aj PR, aj predaj. To je veľmi veľa úloh pre jedného človeka. Samozrejme sa to nedá zvládnuť naraz a každý potrebuje čas na svoj vlastný rozvoj. Aby som nebola len negatívna, pozrime sa na to z iného uhla. Keď som začínala s Urban Marketom, sama som nevedela, kde si môžem kúpiť šperky od niekoho, kto ich nepredáva vo veľkých obchodoch. Za tých 6-7 rokov sa tu situácia zmenila a to nám hovorí jedno, že to všetko ide dobrým smerom. Ľudia získavajú viac informácií a aj dokážu posúdiť kvalitu a hodnotu produktov. A vždy ma teší, keď sa dozviem, že niekto od nás uspel. Je to taký ten fajn pocit, ako keď niekto z tvojej „rodiny“ získa uznanie, vtedy viem, že to má naozaj zmysel.
Ako vyberáš spomedzi tých všetkých nádejných dizajnérov práve tých vyvolených?
V skratke povedané, pre mňa je to celoročný proces, ktorý sa delí len na edície a podujatia. Rada chodím na rôzne výstavy a markety, pozerať sa, ako sa dokážu ľudia odprezentovať, ako pracujú s priestorom a aj to, ako ich vnímajú samotní zákazníci. Celú selekciu ovplyvňuje aj priestor a téma. Niekedy máme k dispozícii veľké miesto, akým je napríklad Fakulta architektúry STU, ktorá nám ponúka veľmi veľa. Samotný výber je ovplyvnený aj tým, že máme vždy pred každou edíciou otvorenú registráciu. Vďaka tomu sa môže zaregistrovať ktokoľvek. Je to možnosť pre mnohé začínajúce značky, dať o sebe vedieť. Potom sú tu samozrejme stálice, od ktorých sa očakáva nová kolekcia alebo nový produkt. A v neposlednom rade tu máme značky, ktoré sledujem a veľmi ich chcem priniesť na Slovensko. Niekedy za dizajnérmi cestujem alebo na seba náhodne narazíme a vtedy mám možnosť sa s nimi rozprávať o tom, čo plánujú, čo ich ovplyvňuje a tiež im rozprávam o tom, ako to funguje u nás. Niekedy moje sny prekazí byrokracia a legislatíva, ktorá tu žiaľ je, a to je dôvod, prečo niektoré značky skrátka u nás nepredávajú. Selektovanie je ale náročný proces, keďže treba každú „žiadosť“ posúdiť samostatne, hrať sa trošku s matematikou priestoru, premýšľať nad tým, ako to asi bude vyzerať. Sú tam aj nervy, klamala by som, ak by som povedala, že do toho nevkladám emócie.
Popíš nám, ako vyzerá týždeň pred organizáciou tak veľkého podujatia, akým je Urban Market?
Občas neviem aký je deň a ráno sa prebúdzam s tým, že mi dochádza, na čo som zabudla. Mám vždy pred sebou veľký pôdorys celého objektu, takže sa s ním zžívam od začiatku príprav až do konca. Vždy, keď ho vidím, som v pozore! Všetci sme však už tými rokmi ošľahaní vetrom a vieme sa nastaviť tak, aby sme potlačili paniku a neboli hysterickí (teda hlavne ja). Týždeň pred eventom je to hlavne o produkčných poradách, zahlcovaním všetkých komunikačných kanálov, kde si pripomíname na čo nemáme zabudnúť, kto má čo zohnať, kedy treba nakúpiť všetko čo potrebujeme. Popritom chodíme obhliadať miesto diania – povinná výbava je teraz u mňa 5 metrový meter a orezávač, žena nikdy nevie, kedy sa jej toto môže hodiť. Niekedy si hovorím, že by sa mi hodili montérky alebo jeden špeciálny náhradný outfit v kancelárii, ktorý by som mohla použiť, keď pendlujem v meste medzi niekoľkými lokalitami, kde obhliadame, stretávame sa, pracujeme. Potom je to tiež práca za počítačom a občas riešime bizarné problémy, ktoré prídu za pochodu.
Koľko ľudí sa podieľa na jeho organizácii, ktorí z vás sú najväčší ťahači?
Je nás 7 statočných a máme všetko dobre rozdelené, takže sa vieme podržať, keď je to potreba a pomôcť si, keď sa občas topíme (Zuzana Fajta, Denisa Chylová, Martin Brix, Dalibor Vidiečan, Tomáš Augustín, Matej Chudic a ja). Neviem si to predstaviť, že by niekto z nás vypadol, to je asi jeden z mojich zlých snov. Vďaka ním všetkým som sa naučila, že vždy existuje riešenie.
Nikola Luzárová, foto:Marika Beňadik Majorová
Vidíš pozitívny dopad Urban Marketu na rozvoj dizajnu na Slovensku?
Určite sme tu niečo ovplyvnili. Robíme veľké podujatie, ktoré dáva možnosť a priestor prezentovať domácu tvorbu (nielen zo Slovenska) mnohým návštevníkom, ktorí ani netušia, čo všetko sa u nás vyrába. Samozrejme aj ďalšie aktivity, ktoré robíme, sú dôležité a nemali by sme v nich prestať. Hovorím napríklad aj o našej relácii v Rádiu FM (Čerstvé Ovocie FM), kde prezentujeme príbehy samotných autorov o tom, ako začali s tvorbou, čo ich k tomu viedlo, ako to vzniká a podobne. Niektoré značky s nami rástli a my s nimi. Je to taký vzájomný proces učenia sa jeden od druhého. My rastieme tiež, učíme sa na chybách a posúvame celé podujatie ďalej. Čakám, kedy Urban Market začneme oficiálne nazývať festivalom, pretože ono to už viac-menej festival je. Ten program nie je len o tom, že niekto príde a ide si nakúpiť. Sú tu diskusie, prehliadky, workshopy, výstavy, koncerty, atď. Ja sama mám veľa snov, ktoré sa tykajú Urbanu. Samozrejme, že to kvalitatívne chcem posúvať, aj veľkostne a aj programovo. Mňa osobne ovplyvňuje spolupráca s DAAD, s ktorými robievame jarnú edíciu. Naše spoločné rozhovory a plánovania chcú priniesť na Slovensko aj trošku iný dizajn a módu. Urobiť podujatie viac expozičné.
Kam sa podľa teba bude Urban Market uberať?
Budúcnosť vidím hlavne v tom, že aj my budeme musieť začať odpovedať na určité otázky, ktoré rezonujú. Začať viac približovať dôležitosť podpory lokálnej tvorby a aj hovoriť o tom, prečo je dobré v tvorbe spomaliť. Taktiež začať pomáhať aj inou formou tvorcom vo forme biznis workshopov a podobne. Treba len nájsť tú správnu formu, aby to nevyznelo ako nejaký diktát, pretože ja sama zastávam názor, že o takýchto dôležitých veciach sa dá hovoriť aj inak a treba ľudí zaujať a uchvátiť ich. Myslím, že skôr pochopia, čo je dôležité urobiť.
Keďže Urban Market je projekt, ktorému pravidelne venuješ kopec energie, čo je pre teba rozhodujúce pri výbere oblečenia?
Keďže už skoro vôbec nechodím do nákupných centier, väčšinou oblečenie riešim práve cez predajné eventy alebo potom u niekoho, kto mi ho ušije. Priznávam, že pre mňa je na prvom mieste pohodlie a až potom pozerám na nejakú estetiku. Najprv si musím všetko ochytať, či ten prvý kontakt s materiálom na mňa urobí dojem alebo nie. Asi sa neriadim heslom „pre krásu sa musí trpieť“. Neviem si predstaviť samu seba vynervovanú v niečom, čo by bolo drapľavé, ale na druhej strane krásne. Tiež je dôležité na aké účely daný odev potrebujem. Vo väčšine premýšľam, ako niečo skombinujem a či sa v tom budem vedieť aj bicyklovať. Občas sa správam aj veľmi inštinktívne dokonca až bezhlavo. Keď niečo zbadám a páči sa mi to, musím to jednoducho mať a vtedy je to asi veľmi jednoduché. Musím sa ale priznať, že mi občas s výberom pomáha moja kamoška a štylistka Zuzana Laučíková. Ona ma vždy vie zachrániť a vyčarovať zo mňa krásnu ženu, takže ten výber ovplyvňuje aj tretia strana.
Mužský alebo ženský štýl? Čo v dnešnej mnohotvárnej dobe viac preferuješ a prečo?
Ja sa považujem v tomto trošku za takého vagabunda. Pre mňa je móda určitá uniforma, rola, v ktorej vystupujem. Za posledné roky vediem sama so sebou takú polemiku, čí oblečenie reprezentuje mňa alebo ja reprezentujem oblečenie. Najradšej by som bola, keby že sa môžem obliekať ako zo sci-fi filmu, nosiť špeciálne kimoná, uniformy a možno by bol svet menej komplikovaný. A možno nie. Milujem košele, tých mam doma najviac. Príde mi, že sú aj „biznis“ a aj na drink, aj s teniskami to vyzerá dobre aj s oxfordkami. To je pre mňa vždy „must have“ kúsok. Teraz si ulietavam na pláštikoch, takže mám doma jeden, ktorý sa tvári ako kabát od montérok, ale sú to vlastne šaty, ktoré ale nikdy ako šaty nosiť nebudem. Potom mám jeden laboratórny s výšivkou Urban Marketu, ktorý je pracovný a teda len na podujatie. Keď nenosím plášte a košele, tak jednoznačné oversized tričká a nohavice.
Nikola Luzárová, foto:Marika Beňadik Majorová
Máš radšej oblečenie vytvorené na mieru, alebo si sa ľahko stotožnila s konceptom Puojdu, ktorý ponúka One size fits all?
Mám rada oboje. Oblečenie vytvárané na mieru je viac o mne, pretože sa snažím podieľať na tom, ako to má vo finálnej fáze vyzerať, ako sa v tom chcem cítiť. Tento proces je však zdĺhavejší a neviem si predstaviť, že by celý môj šatník bol vyskladaný z kúskov na mieru. Má to svoje čaro a výnimočnosť, ale viem, že aj pre samotného dizajnéra je zákazková tvorba náročnejšia. Na druhej strane to nie je hra na istotu. Niekedy to skrátka nevyjde podľa predstáv mňa ako zákazníka alebo dizajnéra, ktorý má tiež svoju víziu. Z môjho pohľadu nový koncept Puojdu reaguje na dnešnú veľmi rýchlu dobu. Všetko potrebujeme rýchlo a teraz. Chcem byť rýchlo oblečená, vyzerať dobre a nechce sa mi na to čakať. Neviem nosiť komplikované kúsky, nechcem tráviť dlhú dobu pred zrkadlom a zložito sa snažiť kombinovať oblečenie s niečím, čo doma mám. To sa mi málokedy darí. Preto mám rada jednotu farieb, jednoduchú líniu a keď je niečo onesize alebo oversized, asi mi to vyhovuje najviac. Nová kolekcia mi príde aj ako príležitosť trošku sa s tým všetkým pohrať a opustiť naučené pravidlá. Možno Puojd spustí revolúciu (to by som chcela) a ženy pochopia, že košeľa sa stále nemusí nosiť len s gombíkmi vpredu, a že šaty môžu byt tričkom a tričko môže mať rázporok až po prsia. Tiež je to pre mňa taký nový pohľad Miši Bednárovej na odievanie. Minimalizmus, ktorý nová kolekcia prináša, nemusí hneď znamenať nejakú strohosť, skôr za mňa dáva do popredia ženskú krásu a aj výnimočnosť materiálu. Teraz je už na každej žene, aby si našla ten kúsok, vďaka ktorému bude žiariť.
Nikola Luzárová, foto:Marika Beňadik Majorová
Momentálne pracuješ pre ZOOT, čomu sa tam venuješ? Je to tvoj dream job?
So ZOOTom som spolupracovala už dávnejšie vďaka Urban Marketu. Takže sme tak nejako o sebe vedeli. Otvárali jednu pozíciu, ktorá bola viac menej šitá pre mňa. To, čo robím sa volá „Own Label Coordinator“, čo v skratke znamená, že sa starám o niektoré značky, ktoré sa v ZOOTe predávajú. Podieľam sa aj na vývoji niektorých dizajnov a snáď sa mi budúci rok podarí ovplyvniť niektoré kolekcie, ktoré budeme predávať. Je to práca plná slobody a zároveň si tým plním sen robiť s dizajnérmi. Už to nie je len nejaký voľnočasový „projekt“ alebo stáž. Vnímam to ako veľkú príležitosť, kde už môžem zúžitkovať to, čo som sa za tie roky naučila a na druhej strane teraz môžem vidieť, ako funguje módny biznis.
Rozhovory o móde, časť piata
Svižná deva Nikola Luzárová je jednou z organizátorov blížiaceho sa Urban Marketu, ktorý okrem iného na Slovensko priniesol výnimočnú predajnú príležitosť pre dizajnérske značky a hand made výrobcov.
Do širokého portfólia Nikolinych skúseností patrí aj produkcia showroomov pre Fashion LIVE!. Poslucháči Rádia_FM môžu poznať jej hlas z relácie Čerstvé Ovocie FM, kde spolu s Martinom Brixom predstavujú slovenské talenty z oblasti kreatívneho priemyslu.
To, že je varená pečená v komunite, ktorá žije urban štýlom a módou, je teda zjavné. Aj preto sme si ju zvolili ako jednu z relevantných konzultantiek našej novej kolekcie.
Urban Market sa začína už tento piatok v budove Fakulty architektúry STU na Námestí slobody 19 v Bratislave. O 16:00 sa otvoria štyri poschodia festivalu dizajnu, hudby, módy, workshopov a iných zaujímavostí. Za Puojd prezradíme, že ak ste si mysleli, že Vás už nič nové nečaká, potešíme hlavne mužskú časť populácie. Nové mikiny a kravaty budú mať premiéru práve na Urban Markete.
Nikola si z novej kolekcie vybrala mikinu Rim lipovú. O jej portrét v krásnom átriu Fachu sa postarala Marika Beňadik Majorová a Nikolu pre Puojd vyspovedala Adriana Mižgárová a Michaela Bednárová.
Ako organizátorka Urban Marketu máš prehľad v súčasnom dianí na poli dizajnu. Je slovenský dizajn rovnocenný so svetovým?
Ja osobne si myslím, že sa tu všetci stále podceňujeme, máme strach sa ukázať a občas sme tým našim slovenským negativizmom natoľko ovplyvnení, že nevidíme tú krásu alebo talent. Nemyslím si, že by sme boli nejako pozadu. Možno nemáme také možnosti, ktoré by tvorcom uľahčili život, ale na druhej strane si treba povedať to, aké musí byť ťažké uplatniť sa v oveľa väčšej krajine, ako je Slovensko.
Či je to móda alebo produktový dizajn, máme tu kvalitu. Sme malý trh a máme trošku inú ekonomickú situáciu, ako je napríklad v Rakúsku. Niekedy je pre mňa problém nájsť práve dizajnérov od nás, pretože sa nevedia odprezentovať. Na školách ich naučia ako „to má vyzerať“ ale nie ako „to majú komunikovať“, a to je pravdepodobne kameň úrazu.
Tiež nemôžeme očakávať, že dizajnér si bude robiť aj výrobu, aj marketing, aj PR, aj predaj. To je veľmi veľa úloh pre jedného človeka. Samozrejme sa to nedá zvládnuť naraz a každý potrebuje čas na svoj vlastný rozvoj.
Aby som nebola len negatívna, pozrime sa na to z iného uhla. Keď som začínala s Urban Marketom, sama som nevedela, kde si môžem kúpiť šperky od niekoho, kto ich nepredáva vo veľkých obchodoch. Za tých 6-7 rokov sa tu situácia zmenila a to nám hovorí jedno, že to všetko ide dobrým smerom. Ľudia získavajú viac informácií a aj dokážu posúdiť kvalitu a hodnotu produktov. A vždy ma teší, keď sa dozviem, že niekto od nás uspel. Je to taký ten fajn pocit, ako keď niekto z tvojej „rodiny“ získa uznanie, vtedy viem, že to má naozaj zmysel.
Ako vyberáš spomedzi tých všetkých nádejných dizajnérov práve tých vyvolených?
V skratke povedané, pre mňa je to celoročný proces, ktorý sa delí len na edície a podujatia. Rada chodím na rôzne výstavy a markety, pozerať sa, ako sa dokážu ľudia odprezentovať, ako pracujú s priestorom a aj to, ako ich vnímajú samotní zákazníci.
Celú selekciu ovplyvňuje aj priestor a téma. Niekedy máme k dispozícii veľké miesto, akým je napríklad Fakulta architektúry STU, ktorá nám ponúka veľmi veľa.
Samotný výber je ovplyvnený aj tým, že máme vždy pred každou edíciou otvorenú registráciu. Vďaka tomu sa môže zaregistrovať ktokoľvek. Je to možnosť pre mnohé začínajúce značky, dať o sebe vedieť. Potom sú tu samozrejme stálice, od ktorých sa očakáva nová kolekcia alebo nový produkt. A v neposlednom rade tu máme značky, ktoré sledujem a veľmi ich chcem priniesť na Slovensko. Niekedy za dizajnérmi cestujem alebo na seba náhodne narazíme a vtedy mám možnosť sa s nimi rozprávať o tom, čo plánujú, čo ich ovplyvňuje a tiež im rozprávam o tom, ako to funguje u nás. Niekedy moje sny prekazí byrokracia a legislatíva, ktorá tu žiaľ je, a to je dôvod, prečo niektoré značky skrátka u nás nepredávajú.
Selektovanie je ale náročný proces, keďže treba každú „žiadosť“ posúdiť samostatne, hrať sa trošku s matematikou priestoru, premýšľať nad tým, ako to asi bude vyzerať. Sú tam aj nervy, klamala by som, ak by som povedala, že do toho nevkladám emócie.
Popíš nám, ako vyzerá týždeň pred organizáciou tak veľkého podujatia, akým je Urban Market?
Občas neviem aký je deň a ráno sa prebúdzam s tým, že mi dochádza, na čo som zabudla. Mám vždy pred sebou veľký pôdorys celého objektu, takže sa s ním zžívam od začiatku príprav až do konca. Vždy, keď ho vidím, som v pozore!
Všetci sme však už tými rokmi ošľahaní vetrom a vieme sa nastaviť tak, aby sme potlačili paniku a neboli hysterickí (teda hlavne ja). Týždeň pred eventom je to hlavne o produkčných poradách, zahlcovaním všetkých komunikačných kanálov, kde si pripomíname na čo nemáme zabudnúť, kto má čo zohnať, kedy treba nakúpiť všetko čo potrebujeme. Popritom chodíme obhliadať miesto diania – povinná výbava je teraz u mňa 5 metrový meter a orezávač, žena nikdy nevie, kedy sa jej toto môže hodiť. Niekedy si hovorím, že by sa mi hodili montérky alebo jeden špeciálny náhradný outfit v kancelárii, ktorý by som mohla použiť, keď pendlujem v meste medzi niekoľkými lokalitami, kde obhliadame, stretávame sa, pracujeme.
Potom je to tiež práca za počítačom a občas riešime bizarné problémy, ktoré prídu za pochodu.
Koľko ľudí sa podieľa na jeho organizácii, ktorí z vás sú najväčší ťahači?
Je nás 7 statočných a máme všetko dobre rozdelené, takže sa vieme podržať, keď je to potreba a pomôcť si, keď sa občas topíme (Zuzana Fajta, Denisa Chylová, Martin Brix, Dalibor Vidiečan, Tomáš Augustín, Matej Chudic a ja).
Neviem si to predstaviť, že by niekto z nás vypadol, to je asi jeden z mojich zlých snov. Vďaka ním všetkým som sa naučila, že vždy existuje riešenie.
Vidíš pozitívny dopad Urban Marketu na rozvoj dizajnu na Slovensku?
Určite sme tu niečo ovplyvnili. Robíme veľké podujatie, ktoré dáva možnosť a priestor prezentovať domácu tvorbu (nielen zo Slovenska) mnohým návštevníkom, ktorí ani netušia, čo všetko sa u nás vyrába.
Samozrejme aj ďalšie aktivity, ktoré robíme, sú dôležité a nemali by sme v nich prestať. Hovorím napríklad aj o našej relácii v Rádiu FM (Čerstvé Ovocie FM), kde prezentujeme príbehy samotných autorov o tom, ako začali s tvorbou, čo ich k tomu viedlo, ako to vzniká a podobne.
Niektoré značky s nami rástli a my s nimi. Je to taký vzájomný proces učenia sa jeden od druhého. My rastieme tiež, učíme sa na chybách a posúvame celé podujatie ďalej. Čakám, kedy Urban Market začneme oficiálne nazývať festivalom, pretože ono to už viac-menej festival je. Ten program nie je len o tom, že niekto príde a ide si nakúpiť. Sú tu diskusie, prehliadky, workshopy, výstavy, koncerty, atď.
Ja sama mám veľa snov, ktoré sa tykajú Urbanu. Samozrejme, že to kvalitatívne chcem posúvať, aj veľkostne a aj programovo. Mňa osobne ovplyvňuje spolupráca s DAAD, s ktorými robievame jarnú edíciu. Naše spoločné rozhovory a plánovania chcú priniesť na Slovensko aj trošku iný dizajn a módu. Urobiť podujatie viac expozičné.
Kam sa podľa teba bude Urban Market uberať?
Budúcnosť vidím hlavne v tom, že aj my budeme musieť začať odpovedať na určité otázky, ktoré rezonujú. Začať viac približovať dôležitosť podpory lokálnej tvorby a aj hovoriť o tom, prečo je dobré v tvorbe spomaliť. Taktiež začať pomáhať aj inou formou tvorcom vo forme biznis workshopov a podobne. Treba len nájsť tú správnu formu, aby to nevyznelo ako nejaký diktát, pretože ja sama zastávam názor, že o takýchto dôležitých veciach sa dá hovoriť aj inak a treba ľudí zaujať a uchvátiť ich. Myslím, že skôr pochopia, čo je dôležité urobiť.
Keďže Urban Market je projekt, ktorému pravidelne venuješ kopec energie, čo je pre teba rozhodujúce pri výbere oblečenia?
Keďže už skoro vôbec nechodím do nákupných centier, väčšinou oblečenie riešim práve cez predajné eventy alebo potom u niekoho, kto mi ho ušije. Priznávam, že pre mňa je na prvom mieste pohodlie a až potom pozerám na nejakú estetiku. Najprv si musím všetko ochytať, či ten prvý kontakt s materiálom na mňa urobí dojem alebo nie. Asi sa neriadim heslom „pre krásu sa musí trpieť“. Neviem si predstaviť samu seba vynervovanú v niečom, čo by bolo drapľavé, ale na druhej strane krásne.
Tiež je dôležité na aké účely daný odev potrebujem. Vo väčšine premýšľam, ako niečo skombinujem a či sa v tom budem vedieť aj bicyklovať.
Občas sa správam aj veľmi inštinktívne dokonca až bezhlavo. Keď niečo zbadám a páči sa mi to, musím to jednoducho mať a vtedy je to asi veľmi jednoduché.
Musím sa ale priznať, že mi občas s výberom pomáha moja kamoška a štylistka Zuzana Laučíková. Ona ma vždy vie zachrániť a vyčarovať zo mňa krásnu ženu, takže ten výber ovplyvňuje aj tretia strana.
Mužský alebo ženský štýl? Čo v dnešnej mnohotvárnej dobe viac preferuješ a prečo?
Ja sa považujem v tomto trošku za takého vagabunda. Pre mňa je móda určitá uniforma, rola, v ktorej vystupujem. Za posledné roky vediem sama so sebou takú polemiku, čí oblečenie reprezentuje mňa alebo ja reprezentujem oblečenie.
Najradšej by som bola, keby že sa môžem obliekať ako zo sci-fi filmu, nosiť špeciálne kimoná, uniformy a možno by bol svet menej komplikovaný. A možno nie.
Milujem košele, tých mam doma najviac. Príde mi, že sú aj „biznis“ a aj na drink, aj s teniskami to vyzerá dobre aj s oxfordkami. To je pre mňa vždy „must have“ kúsok.
Teraz si ulietavam na pláštikoch, takže mám doma jeden, ktorý sa tvári ako kabát od montérok, ale sú to vlastne šaty, ktoré ale nikdy ako šaty nosiť nebudem. Potom mám jeden laboratórny s výšivkou Urban Marketu, ktorý je pracovný a teda len na podujatie.
Keď nenosím plášte a košele, tak jednoznačné oversized tričká a nohavice.
Máš radšej oblečenie vytvorené na mieru, alebo si sa ľahko stotožnila s konceptom Puojdu, ktorý ponúka One size fits all?
Mám rada oboje. Oblečenie vytvárané na mieru je viac o mne, pretože sa snažím podieľať na tom, ako to má vo finálnej fáze vyzerať, ako sa v tom chcem cítiť. Tento proces je však zdĺhavejší a neviem si predstaviť, že by celý môj šatník bol vyskladaný z kúskov na mieru. Má to svoje čaro a výnimočnosť, ale viem, že aj pre samotného dizajnéra je zákazková tvorba náročnejšia. Na druhej strane to nie je hra na istotu. Niekedy to skrátka nevyjde podľa predstáv mňa ako zákazníka alebo dizajnéra, ktorý má tiež svoju víziu.
Z môjho pohľadu nový koncept Puojdu reaguje na dnešnú veľmi rýchlu dobu. Všetko potrebujeme rýchlo a teraz. Chcem byť rýchlo oblečená, vyzerať dobre a nechce sa mi na to čakať. Neviem nosiť komplikované kúsky, nechcem tráviť dlhú dobu pred zrkadlom a zložito sa snažiť kombinovať oblečenie s niečím, čo doma mám. To sa mi málokedy darí.
Preto mám rada jednotu farieb, jednoduchú líniu a keď je niečo onesize alebo oversized, asi mi to vyhovuje najviac.
Nová kolekcia mi príde aj ako príležitosť trošku sa s tým všetkým pohrať a opustiť naučené pravidlá. Možno Puojd spustí revolúciu (to by som chcela) a ženy pochopia, že košeľa sa stále nemusí nosiť len s gombíkmi vpredu, a že šaty môžu byt tričkom a tričko môže mať rázporok až po prsia.
Tiež je to pre mňa taký nový pohľad Miši Bednárovej na odievanie. Minimalizmus, ktorý nová kolekcia prináša, nemusí hneď znamenať nejakú strohosť, skôr za mňa dáva do popredia ženskú krásu a aj výnimočnosť materiálu. Teraz je už na každej žene, aby si našla ten kúsok, vďaka ktorému bude žiariť.
Momentálne pracuješ pre ZOOT, čomu sa tam venuješ? Je to tvoj dream job?
So ZOOTom som spolupracovala už dávnejšie vďaka Urban Marketu. Takže sme tak nejako o sebe vedeli. Otvárali jednu pozíciu, ktorá bola viac menej šitá pre mňa.
To, čo robím sa volá „Own Label Coordinator“, čo v skratke znamená, že sa starám o niektoré značky, ktoré sa v ZOOTe predávajú. Podieľam sa aj na vývoji niektorých dizajnov a snáď sa mi budúci rok podarí ovplyvniť niektoré kolekcie, ktoré budeme predávať.
Je to práca plná slobody a zároveň si tým plním sen robiť s dizajnérmi. Už to nie je len nejaký voľnočasový „projekt“ alebo stáž.
Vnímam to ako veľkú príležitosť, kde už môžem zúžitkovať to, čo som sa za tie roky naučila a na druhej strane teraz môžem vidieť, ako funguje módny biznis.