Projekt Floating Arboretum bol viac ako len tvorbou kostýmov na mieru. Bola to spolupráca úžasného teamu, ktorý zostavil Oto Hudec a Lýdia Pribišová pre slovenskú účasť na La Biennale di Venezia 2024. Ota poznám od prvého ročníka VŠVU, naša profesionálna cesta bola často prepojená vzájomnou výpomocou a tá vyvrcholila v jednom z najväčších projektov, do ktorého som bola vďaka Otovi prizvaná.
Oto pracuje s archívom / databázou / súborom príbehov, vypovedajúcich o kolektívnej snahe, keď zomknutá komunita aktivistov bránila deforestácii, klčovaniu a ničeniu stromov. Volá po ich záchrane, ako aj po záchrane ostatných ohrozených stromoch vo svete. Uvažuje nad arborétom, symbolickým utopickým miestom, azylom pre stromy ohrozené ľudskou expanziou a extraktivizmom. Projekt je pomyselným pohľadom do dystopickej budúcnosti, v ktorej vyberáme a zachraňujeme stromy presunom do bezpečného (fiktívneho) arboréta.Okrem toho, že sa pracovalo na realizácii malieb, inštalácie a performance, vznikla ešte aj webka. Tu môžete aj vy poslať tip na strom, ktorý by mal byť v arboréte.
Zúčastnení umelci Umelec: Oto Hudec Kurátorka: Lýdia Pribišová Komisárka: Monika Krčmárik Organizátor: Slovak National Gallery Zvuk a performance: Fero Király Poetizácia príbehov stromov: Juliana Sokolová Performeri: Eva Šušková, Anna Čonková, Ivanka Chrapková, Peter Mazalán, Marek Kundlák, Vojtěch Šembera Choreografia: Petra Fornayová Kostýmová dizajnérka: Michaela Bednárová Architekt: Tomáš Boroš Stavba lode: Róbert Bernáth, Sarah Hreščáková, Oto Hudec Nástenné maľby: Viktor Fehér, Michal Turkovič, Oto Hudec Rezba: Juraj Parák, Maroš Parák Grafický dizajn: Samuel Čarnoký Technická pomoc: Peter Beňo Editorky: Miroslava Plesníková, Luďka Kratochvílová, Beata Bradford Webová aplikácia: lab.SNG (Alena Pôbišová, Gorazd Ratulovský, Igor Rjabinin, František Michal Sebestyén)Oto Hudec A na záver niečo dôležité. Neboli sme zďaleka jedinou prezentujúcou krajinou, ktorá nemá „na ružiach ustlané“. V žiadnom prípade nechcem naše problémy prirovnávať k problémom iných krajín, ktoré sú dlhodobo v ešte horších podmienkach. No žijeme na Slovensku a nedá sa nevnímať, ako sa naša spoločenská situácia zhoršuje, nielen v oblasti kultúry, ale aj životného prostredia a ľudských práv. Tento vývoj nám nedovoľuje naplno sa venovať našej práci. Preto súčasťou dlhého a do hĺbky idúceho dialógu bolo aj toto vyjadrenie.
Odozva na seba nenechala dlho čakať a ja osobne mám potrebu sa voči nej ohradiť. Celý team veľmi dlho zvažoval, či a ako máme vyjadriť nesúhlas. Vnímali sme, že to môže mať následky. Kto ale chce žiť (opäť) v krajine, kde nemôžeš slobodne vyjadriť svoj názor kvôli strachu z moci? Ministerstvo si nesúhlas a kritiku mýli so zlosťou a nenávisťou. Nazvali nás „ľudia plní nenávisti“. Už nie sme slniečkari, zaujímavé.
A toto všetko som vlastne písala tesne po vernisáži na Bienále. Na jar minulého roka… Vtedy sme trpeli zrušením Kunsthalle, všetko zlo sa len začínalo, a žiaľ odvtedy sa dejú ďalšie kultúru likvidujúce veci, ktorých dôsledky nás budú bolieť dlho. Celý článok o Floating Arboretum mi od apríla 2024 ostal ako koncept a dopisujem ho teraz, o rok neskôr, keď sa nám dostalo pocty a stali sme sa jednou z nominácií na Cenu Nadácie Tatrabanky za umenie. Ďakujeme za to a ak sa vám Otovo dielo páči, zdieľajte Floating Arboretum, a postavte sa za slovenskú kultúru v týchto ťažkých časoch. Budeme vás ešte potrebovať.Oto Hudec is represented by Gandy Gallery
FLOATING ARBORETUM
Projekt Floating Arboretum bol viac ako len tvorbou kostýmov na mieru. Bola to spolupráca úžasného teamu, ktorý zostavil Oto Hudec a Lýdia Pribišová pre slovenskú účasť na La Biennale di Venezia 2024. Ota poznám od prvého ročníka VŠVU, naša profesionálna cesta bola často prepojená vzájomnou výpomocou a tá vyvrcholila v jednom z najväčších projektov, do ktorého som bola vďaka Otovi prizvaná.
FLOATING ARBORETUM
Oto pracuje s archívom / databázou / súborom príbehov, vypovedajúcich o kolektívnej snahe, keď zomknutá komunita aktivistov bránila deforestácii, klčovaniu a ničeniu stromov. Volá po ich záchrane, ako aj po záchrane ostatných ohrozených stromoch vo svete. Uvažuje nad arborétom, symbolickým utopickým miestom, azylom pre stromy ohrozené ľudskou expanziou a extraktivizmom. Projekt je pomyselným pohľadom do dystopickej budúcnosti, v ktorej vyberáme a zachraňujeme stromy presunom do bezpečného (fiktívneho) arboréta.Okrem toho, že sa pracovalo na realizácii malieb, inštalácie a performance, vznikla ešte aj webka. Tu môžete aj vy poslať tip na strom, ktorý by mal byť v arboréte.
Umelec: Oto Hudec
Kurátorka: Lýdia Pribišová
Komisárka: Monika Krčmárik
Organizátor: Slovak National Gallery
Zvuk a performance: Fero Király
Poetizácia príbehov stromov: Juliana Sokolová
Performeri: Eva Šušková, Anna Čonková, Ivanka Chrapková, Peter Mazalán, Marek Kundlák, Vojtěch Šembera
Choreografia: Petra Fornayová
Kostýmová dizajnérka: Michaela Bednárová
Architekt: Tomáš Boroš
Stavba lode: Róbert Bernáth, Sarah Hreščáková, Oto Hudec
Nástenné maľby: Viktor Fehér, Michal Turkovič, Oto Hudec
Rezba: Juraj Parák, Maroš Parák
Grafický dizajn: Samuel Čarnoký
Technická pomoc: Peter Beňo
Editorky: Miroslava Plesníková, Luďka Kratochvílová, Beata Bradford
Webová aplikácia: lab.SNG (Alena Pôbišová, Gorazd Ratulovský, Igor Rjabinin, František Michal Sebestyén)
A na záver niečo dôležité. Neboli sme zďaleka jedinou prezentujúcou krajinou, ktorá nemá „na ružiach ustlané“. V žiadnom prípade nechcem naše problémy prirovnávať k problémom iných krajín, ktoré sú dlhodobo v ešte horších podmienkach. No žijeme na Slovensku a nedá sa nevnímať, ako sa naša spoločenská situácia zhoršuje, nielen v oblasti kultúry, ale aj životného prostredia a ľudských práv. Tento vývoj nám nedovoľuje naplno sa venovať našej práci. Preto súčasťou dlhého a do hĺbky idúceho dialógu bolo aj toto vyjadrenie.
Odozva na seba nenechala dlho čakať a ja osobne mám potrebu sa voči nej ohradiť. Celý team veľmi dlho zvažoval, či a ako máme vyjadriť nesúhlas. Vnímali sme, že to môže mať následky. Kto ale chce žiť (opäť) v krajine, kde nemôžeš slobodne vyjadriť svoj názor kvôli strachu z moci? Ministerstvo si nesúhlas a kritiku mýli so zlosťou a nenávisťou. Nazvali nás „ľudia plní nenávisti“. Už nie sme slniečkari, zaujímavé.
A toto všetko som vlastne písala tesne po vernisáži na Bienále. Na jar minulého roka… Vtedy sme trpeli zrušením Kunsthalle, všetko zlo sa len začínalo, a žiaľ odvtedy sa dejú ďalšie kultúru likvidujúce veci, ktorých dôsledky nás budú bolieť dlho. Celý článok o Floating Arboretum mi od apríla 2024 ostal ako koncept a dopisujem ho teraz, o rok neskôr, keď sa nám dostalo pocty a stali sme sa jednou z nominácií na Cenu Nadácie Tatrabanky za umenie. Ďakujeme za to a ak sa vám Otovo dielo páči, zdieľajte Floating Arboretum, a postavte sa za slovenskú kultúru v týchto ťažkých časoch. Budeme vás ešte potrebovať.Oto Hudec is represented by Gandy Gallery